Vždy som túžil pracovať v televízii, v rádiu, v novinách alebo v divadle – jednoducho niekde v mediálno-umeleckom prostredí. Lákala ma žiara reflektorov, pekní ľudia, kreativita a už od malička mi hovorili, že som showman. Stále sa mi to nepodarilo, i keď teraz som od toho všetkého iba na skok. Priamo to môžem cítiť, ba niekedy aj ochutnať.

Zdroj (Giphy.com)

Začalo to však nevinným inzerátom na nástenke môjho obľúbeného sociálneho média práve v období, keď som si aktívne hľadal prácu (už asi tretiu). Pozícia bola vypísaná na PPC špecialistu a bol k nej milý a vtipný popis, kreatívne nakreslené obrázky značiek sociálnych médií, o ktoré sa daný človek mal starať. A tak som poslal životopis, prešiel prvým kolom. V napätí som očakával výsledok druhého kola, avšak dozvedel som sa, že ma predbehla jedna super-snaživá dievčina, ktorá vypracovala zadanie na 20 strán a „chalan z poľského Googlu“ – čiže totálny overkill mastermind (pozdravujem Lenku a Mária). Moje nadšenie tak razom opadlo a neostávalo mi iné, ako začať pracovať v korporáte. Tesne pred koncom mojej skúšobnej doby mi zhodou okolností zavolal môj inside kontakt z Digiline s otázkou života a smrti. O dva týždne som už podpisoval pracovnú zmluvu v sympatickej budove s veľkým bannerom na streche hlásajúcim „Plus 7 dní“.

Zdroj (Giphy.com)

Prvý deň som bol pochopiteľne nervózny. Ráno som vstal o siedmej, polhodinová dilema ohľadom výberu oblečenia, sprcha a podobné rituály a hor sa do práce. Dorazil som samozrejme o dve minúty 9 („príďte medzi ôsmou a deviatou“) a hneď sa začal kolotoč: nový Office – noví kolegovia – nové kolegyne – „toto je Lenka, toto Maruška, toto Baruška, tuto Čerešnička, tamto Grapefruit“ . Asi takto nejako som si pamätal mená z prvého dňa. Avšak, čo ma prekvapilo, boli to milí, odviazaní a predovšetkým neformálni ľudia –„ my si tu všetci tykáme, aj s naším šéfom, áááá tu už aj ide. Tomááš!“. Keďže celé poschodie zdieľame s materskou firmou Unimedia, kolegovia mi hneď v prvý deň predstavili všetky životne najdôležitejšie miestnosti akými sú wc a kuchynka, s podrobnou inštruktážou o kávovare, umývačke riadu a o čerstvom ovocí, ktoré (ne)býva v miskách. Pardon, chcel som povedať tri kuchynky a jedna samostatná kúpeľňa so sprchovým kútom, že vraj keby som sa pri tejto práci zapotil. Ha Ha Ha. Pravdou je, že sa tam sprchuje asi tak polovica firmy, keďže pri presune do práce podávajú priam „saganovské výkony“ na bicykloch.

Zdroj (Giphy.com)

Nasledovalo kolečko po všetkých kanceláriách (asi 450 miestností – okej preháňam bolo ich asi 15, ale bolo to nekonečné). Poznáte predsa ten pocit, keď sa musíte iba usmievať, predstavovať sa a o 13,8 sekundy už neviete ani ako sa voláte vy. Takže sa pri predstavovaní v 11-tej kancelárii predstavíte tak isto ako ten kolega, čo sa vám predstavil prvý:

„Tu je náš nový kolega Miro“ „Nazdar, ja som Peter“ „Ahoj ja som Peter, ehm vlastne Miro“

Ale tieto rituály sa pravdepodobne objavujú na všetkých pracoviskách, všetkým začínajúcim pracovníkom, takže by som asi mal prejsť k nejakým tým odlišnostiam, ktoré som si za prvé mesiace v novej práci všimol. A je ich pomerne dosť.

  1. HUDBA

Poznáte ten pocit, keď „Lean on“ viete pomaly odzadu, a pokojne by ste si s kolegami urobili acapella verziu celej pesničky, a určite by ste pod Michalskou zarobili minimálne na teambuilding, pretože to v rádiu hrajú v lete každú nepárnu polhodinu? Ja teda nie. U nás sa púšťa z reprákov, a na želanie. Poväčšine je to tematicky ladené (Pohoda playlist, Grape playlist), nejaké hipsterčiny, old school vypaľovačky alebo jednoducho – na želanie, kto má načo chuť – ak to nie je zrovna death metal alebo tvrdá elektronika (dáš do uší a vyriešené).

Zdroj (Giphy.com)
  1. PET FRIENDLY OFFICE

Je naozaj vtipné sledovať ako uvoľňujúco pôsobí na mňa prítomnosť domácich miláčikov v kancelárii. Ja osobne nevlastním žiadneho „havkáča“ alebo „mňaukáča“, ale keď sa vám v kancelárii stretnú tri psíky, zákonite to pritiahne 148 výskajúcich kolegýň z ostatných officov, a je po robote. A ja relaxujem. A užívam si to.  A nesmiem zabudnúť na suchozemskú ninja – korytnačku, ktorá má na chrbte krikľavo žltú nálepku, s upozornením aby sme na ňu nestúpili.

Zdroj (Giphy.com)
  1. ATMOSFÉRA

Za tie 4 mesiace, čo som v Digiline, som spoznal, aký silný prvok v mojom pracovnom živote môže byť kolektív. My sme v kancelárii 6-ti a vekový priemer je tak okolo 27 rokov. Čo je priam ideálny vek na spoločné debaty, kávičky, záujmy a obdobné činnosti na zabitie času, ktorý ste mali venovať práci, ale akosi je už 17:30 a vy už fičíte na kolobežke domov.  Samozrejme, že preháňam, práca je stále urobená na 100 % a klienti sú najspokojnejší. Ale veľakrát sa pristihnem, že sa smejeme na vtipných obrázkoch alebo videách, na vtipných príhodách z víkendových parties alebo si len tak robím srandu z kolegov.

Zdroj (Giphy.com)
  1. SPOLOČNÉ EVENTY

Už počas druhého mesiaca v novej práci ma kolegyne zobrali na Letné hry komunikácie, kde sme upevňovali vzťahy nielen s reinkarnovaným Jánom Becherom. Predovšetkým som lepšie spoznal kolegov, ale i nových ľudí z brandže. Nesmiem zabudnúť ani na spoločné raňajky raz do mesiaca, ktoré sú spojené s veľmi zaujímavými prednáškami, kde sa napráskame tak, že na obed musíme ísť o dosť neskôr. Taktiež podľa príležitosti ideme na obed na miestny street food fest alebo podobné akcie.

Zdroj (Giphy.com)
  1. ODDYCH

Keď už úplne omdlievame, na končekoch prstov už máme pľuzgiere a viečka si prelepujeme lepiacou páskou, aby sme sa sústredili lebo sa snažíme postíhať všetky deadliny pre klientov, máme pár možností ako sa na chvíľu odreagovať. Prvou atrakciou je stolný futbal, z ktorého som bol totálne unesený. Pár zápasov po obede vám hneď zlepší deň a možno sa aj nasmejete.  Ďalej je tu tuli vak, do ktorého sa môžeme pohodlne vyvaliť a odpútať myšlienky od pracovných záležitostí. V neposlednom rade relaxačná prechádzka do Tesca spojená s nákupom nanuku, radlera alebo obľúbených DRU tyčiniek.

Zdroj (Giphy.com)

Tieto odlišnosti sa niekomu môžu zdať ako úplne banálne, no vo veľkom ovplyvnili moje začiatky a pôsobenie v Digiline. Nehovorím, že je to práca snov (tú ma asi iba človek čo testuje zľavomat),  ale u mňa je to veľký krok smerom, ktorým som sa chcel vydať už dávno. Tu som spoznal, že práca môže byť aj zábavou a často sa pristihnem, že idem do práce s úsmevom na tvári.

Zdroj (Giphy.com)