Ak ste vyštudovali sociálnu prácu, právo alebo čokoľvek iné a chceli by ste pracovať v digitálnej agentúre ako Digiline, nezúfajte. Ak na sebe pracujete, určite sa vám to podarí. V mojom blogu vám predstavím moju cestu.
V roku 2016 som skončil VŠMU – odbor divadelný manažment. Áno aj to sa dá študovať. Na škole ako VŠMU sa to hemží wannabe umelcami. Z toho vyplýva, že ak sa ťa niekto spýta, kde študuješ, priprav sa na otázku, ty si herec? Keď študujem manažment “určite” bude zo mňa
herec. 😀
Okrem každedenných prednášok (kde hrajú prednášajúci občas presilovku) máte na tejto škole veľa praktickej činnosti. Veď ste manažér a to rovno divadelný! Znie to ako keby som len kontroloval, či každý robí, čo má. No realita je taká, že si všetko musíte urobiť sami. Robíte vlastne všetko a nič. Napríklad hráte sv. Jozefa v živom Betleheme alebo si moderujete Beániu. Je to pestrý a veselý život.
Keďže som multitalentovaný čávo, v poslednom roku na škole som bol Head of marketing communication – Istropolitana Project 2016 (v skratke HoMC-IP’16), dobré nie? Okrem toho, že sa mi splnil môj manažérsky sen (kontroloval som ostatných či robia, čo majú) chodil som na meetingy do reklamky MADE BY VACULIK. Po tejto spolupráci ma reklama zaujímala čoraz viac a po škole som nastúpil do Istropolitany Ogilvy.
Áno chcel som robiť niečo poriadne a venovať sa len jednej konkrétnej veci. To som si len myslel. Reklamka je dosť podobná divadlu. V divadle máte hercov, režisérov a scénografov, ktorých nafučané ego by sa nezmestilo ani do Royal Albert Hall v Londýne.
V reklamke máte arťákov (art director – ľudovo grafik) a kopíkov (copywriter – ľudovo textár). V reklamke som pracoval ako digitálny špecialista a keď sa vám taký arťák alebo copík oduje, nepohnete s ním. Avšak sú tam aj výnimky – normálni ľudia, ktorí sa držia pri zemi. Ale častokrát robíte všetko možné (šoféra, arťáka, kopíka alebo aj accounta).
Predstava, že budem špecialista na niečo konkrétne sa rozplynula, ale šak čo, aspoň sa niečo naučím. Nehovoriac o tom, aké plodné sú meetingy v reklamkách. Za tie by sa nemuseli hanbiť ani grécki filozofi. Chvalabohu som robil aj niečo produktívne. Mal som na starosti stážistický program Akvárko. Tu sa stretávali mladí ľudia, ktorí ako ja kedysi nemali skúsenosť s reklamou. Niekoľko z nich sme aj prijali a sú tam doteraz. 🙂
Jedného dňa 20 litrový demižón trpezlivosti pretiekol a ja som sa vydal cestou PPC reklamy do agentúry Digiline. Častokrát som sa dostával v reklamke do situácie, kedy chcel klient poradiť ohľadom PPC reklamy a ja som musel otravovať mojich kamošov, aby som mal moje tvrdenia podkuté faktami.
Práca v reklamke je super a odporúčam ju každému, kto je aspoň trochu kreatívny a zaujíma ho tento typ práce. Avšak pre niekoho, kto má rád technológie a využíva sociálne siete, je predsa len vhodnejšia práca v digitálnej mediálnej agentúre. Práca v digitálnej mediálnej agentúre
je o detailoch. Dáva mi priestor byť odborníkom v online reklame. V tejto oblasti je veľké množstvo spôsobov ako reklamu distribuovať a teda všetko nové, čo sa môžem naučiť má cenu zlata.
Ono to vyzerá, že to je len o znalosti systémov a nástrojov ako Adwords, Adform alebo Etarget. Opak je pravdou. Počas školy som privoňal k reklame a tiež som pracoval v reklamnej agentúre. Koniec štúdia som zavŕšil diplomovkou o marketingovom výskume a mojím koníčkom sú technológie. Tieto skúsenosti sú rovnako pre mňa dôležité pri každodennej práci. Keď pripravujem reporty, je zo mňa výskumník. Snažím sa pochopiť, prečo sa užívateľom páčila/nepáčila konkrétna kreatíva. Keď plánujem kampaň snažím sa poradiť klientovi, akým smerom by sa mala kreatíva uberať. A keď kampaň spúšťam je zo mňa geek, ktorý využíva tie najnovšie technológie.
Je fajn vedieť robiť veľa vecí, pretože neviete, kedy sa vám zídu. Aj Steve Jobs ako mladý nevedel načo mu bude perfektná znalosť typografie a neskôr vytvoril operačný systém OS X s dokonalou typografiou. Avšak raz príde deň, kedy si poviete, že sa chcete špecializovať a byť machrom v niečom konkrétnom. Dnes pracujem na viacerých klientoch. Sv. Jozefa si nechám asi pre seba, ale ostatné asi využijem. Môj príbeh nie je nijak extrémne výnimočný. Človek samozrejme potrebuje aj šťastie a byť v správnom čase na správnom mieste. Čo je z tohto príbehu dôležité je vždy mať nádej, vôľu a byť otvorený pre nové veci. Volám sa Filip Kuchar a každý deň sa snažím navariť tú najfajnovejšiu kampaň.